Pamätáte si na dobu covidu? Bolo to hrozné obdobie, na ktoré fakt nerada spomínam. Bol jednu dobu aj zákaz vychádzania a to pre mňa bolo niečo, ako keby som bola vo väzení. A nechcelo sa mi len sedieť doma a pozerať sa na televíziu, alebo sa pozerať do počítača a hrať nejaké hry. Bola to jednoducho nuda. Do toho, ako stále v televízii nebolo vôbec nič iné, než len veci o covide, strašne ma to štvalo a desilo. A potom sa stalo niečo, čo ma úplne vykoľajilo. Dcéra dostala covid, bolo jej šialene zle, a ja som sa o nej šialene bála. Bola som strachy bez seba, čo bude a nebude. Plakala a nebolo jej dobre a ja som fakt myslela, že strachy umriem.

To bolo snáď jedno z najhorších období, čo som zažila a radšej sa toto obdobie už snažím vytesniť z hlavy. Bolo to pre mňa šialené takto vidieť moju dcéru a nevedela som v tom čase vôbec nič. Potom som covid samozrejme chytila ​​aj ja, ale nebolo to zas tak niečo hrozné. Je pravda, že ma šialene síce bolela dva dni hlava a motala sa mi úplne šialene, takto zle mi asi nebolo, ale v porovnaní s tým, čo prežívala moja dcéra, to bolo nič. Bolo to šialené, ešte že už je to za nami a dúfam, že už sa snáď covid nevráti, pretože bolo šialené aj to, ako sa všade museli nosiť rúška. A pre mňa ako pre alergika to bolo ešte horšie, pretože sa mi šialene zle dýchalo.

Tak som rada, že toto „obdobie“ covidu už prestalo a normálne môžem chodiť bez rúška. A pamätáte si, ako sa covid testoval? No samozrejme z moču. Ale ako sa tie testy volali? Jedny sa volali antigénové testy a tie som podstupovala aj ja a ešte boli jedny testy a to si nemôžem spomenúť na ich meno. Takže vám to bohužiaľ neprezradím. Dôležité je, ale že je covid preč a že už je to zase všetko, dá sa povedať v normále, až na tie šialené zvýšené ceny od doby covidu. Ale aspoň niečo.