Po rozchode s ex som nemala poriadne kam ísť na základe toho, že rozchod prišiel tak rýchlo, že som nemala nič daného bokom a od ex som musela čo najskôr preč. Mala som jedinú možnosť ísť bývať so známym, ktorý má svoj byt a mal voľnú izbu, k rodine som nemohla. Išla som k nemu bývať s tým, že kým som sa k nemu nasťahovala so psom tak som veci uviedla na pravú mieru ako to z mojej strany je a bude voči nemu aby si nerobil nádeje, alebo niečo že by som s ním bola alebo tak, pretože vzťah nikdy nemal. Dali sme si pravidlo, že ja budem platiť nákupy a on poplatky, pretože byt je jeho.

Po mesiaci cca začal tak nejako sa ku mne mať furt so mnou chcel ísť venčiť psa, stále za mnou liezol ako psík, furt som nemala svoj pokoj a ani skoro súkromie. Onedlho ma plieskol cez zadok keď som si ohnutá zaväzovala šnúrky u topánok. Povedala som že toto nie je vhodné, keď sme priatelia a nič viac. Potom začal furt že ja a pes sme jeho rodina a podobne to som tiež povedala, že je to nevhodné takto hovoriť, pretože spolu nemáme nič. Veľakrát bolo niečo čo mi od neho vadilo a on že je len milý a keď som furt opakovala, že mi jeho prístup ku mne vadí ako by nič robil.

Potom za pár dní prišiel s tým, že ma miluje a to som už povedala že fakt nedávam. Prečo by som tiež mala, keď vedel ako to mám voči nemu a mať budem. Stále hovoril o rodine a že by so mnou chcel byť aj keď vedel, že táto téma skrze neho je pre mňa jednoducho nepríjemné. Po čase som sa začala vídať s jedným chlapcom, ktorý mi prirástol k srdcu a ja som sa jednoducho po čase zamilovala a on do mňa tiež. Samozrejme že jazdil sem za mnou a obaja sa začali baviť vzniklo medzi nimi priateľstvo a ja som bola rada, pretože som nevidela dôvod prečo by kamarátovi s ktorým som blbo povedané len spolubývajúci mal vadiť chlapec s ktorým sa vídam, pretože sme v troch pozerali na film a trávili spolu čas.